Blog I. - O cti, arogancii a prečo sebeckosť nie je vždy zlá.

Do kancelárie Mgr. Richarda Koleka v Pezinku som prišiel o 15 minút skôr než sme sa dohodli. V to ráno pršalo a čakal som, že budú zápchy a cesta bude dlhá. Napriek všetkému nebola a tých 15 minút, ktoré som mal k dobru, mi dalo možnosť navnímať prostredie jeho kancelárie, rovnako ako ľudí, s ktorými v nej trávi čas. Malá pasáž v Pezinku vyzerá, že má bohatú históriu, ale v skutočnosti bola otvorená niekedy v 90tych, na čo ma v kancelárii upozornili, hneď potom ako si za to zo mňa spravili trocha srandu (ževraj ale nie som prvý, kto si to myslel). Týmto som sa utvrdil v tom, že si kolegov aj miesto vyberal starostlivo. 

Richard na seba nenechal dlho čakať (prišiel načas), podali sme si ruky a začal som sa ho pýtať otázky, na ktoré som chcel počuť jeho odpovede. Prešiel som hneď k veci s otázkami  na telo.

V súčasnosti je veľký trend ľudí, ktorí sa vyhlasujú za self-made. Si self-made?

R.K.: V niečom určite. Ťažká otázka. Som obklopený ľuďmi, ktorí mi stále radia a ktorým radím ja... ani napríklad svoje povýšenia som nedokázal len ja sám čiže aj moje osobné zásluhy boli vždy skôr skupinové. To isté s firmou. Vždy sme na to viacerí a všetko je to skupinový úspech. Totižto- veľmi dôležité v mojom živote sú hodnoty. Česť - jedna z najdôležitejších hodnôt, na ktorú sa zabúda. Štve ma, že si ľudia nevážia druhých a nechápu služby, ktorými im iní pomáhajú a naopak. Aby som ja bol úspešný, musím vykonávať výbornú, excelentnú robotu. Musím sa vždy snažiť maximálne ako viem, aby som ľuďom pomohol. Keďže mne nejde o rýchle zárobky, ale o dlhodobý prospech a profit, všetky strany musia byť spokojné najviac ako sa len dá. Čiže nie, nie som self-made. Nikto nie je úplne self-made. To býva taká nálepka, ktorú si niektorí ľudia dávajú, a ktorá sa často spája s aroganciou. Je úplne jasné, že niekde na ceste k úspechu im niekto podal pomocnú ruku, usmernil ich, dal im šancu, nezavrel im dvere pred nosom.

Arogancia vyzerá byť dosť rozšírená. Hlavne v podnikaní. Patrí arogancia k úspešnosti?

Arogancia a úspešnosť... nespájajú sa. Úspešnosť určite hodnotia ľudia okolo teba. Ty si to môžeš o sebe myslieť, vytvárať si to, ale hodnotia to tí ostatní... A úprimne, vyslovene super arogantného človeka ľudia vnímajú povrchne- vidno, že niečo má, ale neverím, že ho jeho okolie označuje ako úspešného človeka, skôr ho označuje za arogantného alebo za zbohatlíka, ktorého by pravdepodobne ani nezavolali spolu von, ani do partie, iba možno aby nemuseli platiť?

A čo sebeckosť?

Tu sa to líši. Trocha sebeckosti sa s úspešnosťou predsa len musí  spájať. Hlavne na začiatku. Na začiatku treba byť pre seba trochu sebecký, ale to ide ruka v ruke s cieľavedomosťou a proste so sebadisciplínou. Ak chcem byť niekedy ten čo dáva alebo rozdáva ľuďom, to sa nedá robiť úplne od začiatku. Podľa mňa na začiatku treba myslieť viac na seba a na svoje ciele, aby som potom v budúcnosti mohol byť presne ten, ktorý sa môže deliť, môže rozdávať. Svet je takto celkom zle nastavený. Veľakrát tí, ktorí sa rozdávajú pre druhých sú tí, ktorí s tým nič nedokážu zmeniť. A práve tí, čo boli... čo už niečo dosiahli a už niekde sú žiaľ ostávajú ešte viac sebeckí. A tam je to znovu presne o tej arogancii. Skrátka nezáujem o ostatných.

Čiže tá myšlienka s tragédiou sveta je, že ľudia, ktorí sa rozdávajú tým nevedia nič zmeniť?

Tí, ktorí sa rozdávajú hneď od začiatku, to sú tí najlepší ľudia v tvojom okolí. Vieš, buď dokážem pomôcť tak, že niekomu budem, ja neviem,  nakupovať jedlo alebo kľudne aj pomôcť nejakým psíkom alebo čo, ale ten efekt, ktorý tým docieliš je bezvýznamný. 

Príliš malý aby vedel niečo reálne zmeniť?

Presne tak. Ale taký Bill Gates, ktorý má za sebou veľkú firmu a prispeje na charitu aj miliardu docieli efekt, ktorý je úplne niekde inde. Vieš čo tým chcem povedať? Ale ani Bill Gates nezačínal tak, že keď robili prvý software a zarobil prvých sto tisíc dolárov tak polovicu z toho niekde poslal... Vtedy to potreboval na budovanie svojho impéria. Mohol, ale pravdepodobne by ten efekt nebol taký aký je teraz, keď to [impérium] má.

Čiže je okej byť najprv sebecký, aby som neskôr mohol dávať?

To je úplne na tebe. ale ja v tom vidím veľký zmysel. Nedostal som sa tam, kde som bez pomoci iných - v akejkoľvek podobe. Či to boli rady, príležitosti, možnosti niečo spraviť sám alebo s niekým... V jednej veci som teraz taký svojský a bude to znieť možno trochu sebecky, ale zistil som, že keď ja mám niekomu pomáhať, tak tým, ktorí si to zaslúžia. A rád by som tú myšlienku posúval ďalej. Rád pomáham a taktiež rád pomoc dostávam keď ju potrebujem. Je super sa na niekoho vedieť obrátiť, nie? Dáva mi to zmysel a tým sa riadim v živote.